1914_10_05 Farizej a Publikán.

[Ани]

Farizej a Publikán.

 

"Dvaja ľudia vošli do chrámu, aby sa pomodlili: jeden farizej a druhý publikán." Lukáš 18:10

 

Pravdepodobne sa spýtate, čo je na tom čudné, že dvaja ľudia, jeden farizej a druhý publikán vošli do chrámu! V skutočnosti na tom nie je nič čudné pre tých, ktorí rozumejú veci, ale pre tých, ktorí tomu nerozumejú je všetko čudné. Pre tých, ktorí rozumejú má všetko význam, ale pre tých, čo nerozumejú je všetko nezmyselné.

 

Vezmem si dnes farizeja a publikána, ako predmet mojej dnešnej besedy. Tie to dve osoby sú známi predstavitelia veľmi starej kultúry. Porovnajme ich charakteristické rysy súbežne, aby sme osvetlili spôsob ich života a duchovný charakter.

 

Slovo "farizej" pochádza z hebrejského slova "paraš", ktoré znamená "rozdeliť". Jestvuje i jedno arabské slovo "farsi", ktoré má ten istý pôvod a znamená niečo dokonalé v tvare(forme); poznať jazyk "farsi", znamená poznať ho veľmi dobre. Kristus predstavuje v tejto kapitole dva rozdielne typy. Talentovaný maliar, ktorý má vedomosti o človeku, by nakreslil tieto dva typy zo všetkými ich rozdielnymi črtami; a táto dokonalá maľba by si zaslúžila, aby sa nachádzala v každom príbytku ako vzor. Aké sú očividné rysy farizeja a publikána? Nie je dostačujúce povedať: "toto je farizej", alebo : "toto je publikán", ale je potrebné poznať ich vonkajšie črty, črty ich tváre, ich rúk, štruktúru ich tiel a taktiež to, ako pracuje ich myseľ. Potom je nevyhnutné, aby sme zistili zvláštnosti ich duševnej skladby. Len takto je možné, aby sme si objasnili do textu pre nás vloženú myšlienku a dokázali ju využiť. Kristus bol veľký umelec, pretože poukázal na dva rozdielne rysy týchto dvoch ľudských charakterov a ja podľa nich popíšem farizeja a publikána.

 

No vy poviete:"Ako môžete opísať človeka len podľa pár slov, ktoré boli o ňom povedané?" Toto je náuka. Môže byť popísaný. Sú učenci, ktorí sa dlhú dobu zaoberali zrovnávacou anatómiou, naučili sa štruktúre zvierat tak dobre, že keď im dáte najmenšiu časť nejakého pravekého zvieraťa, môžu vám opísať jeho vzrast, usporiadajú všetky jeho kosti, upevnia jeho svaly a šľachy a týmto spôsobom znovu vystavajú vyhynutý druh. Ak dáte skúsenému botanikovi len jeden list z nejakej rastliny, je schopný vám popísať celý strom. Použijúc rovnakú metódu sa pokúsim popísať vám farizeja a publikána, aby som vám ukázal, akí sú.

 

Avšak vy mi poviete:"Čo majú spoločné títo dvaja, ktorí žili pred dvoma tisíckami rokov?" Vo svete žijú dva druhy ľudí - publikáni a farizeji; mnoho iných vzišlo z týchto dvoch ľudských typov, no tieto dva zostávajú základnými. Prináležíte k jednej alebo druhej sorte - nezáleží na tom, či ste kňaz alebo nie, či ste alebo nie ste šľachtic, či ste učený alebo nie, či ste filozóf, muž alebo žena. Tieto dva charaktery sa navzájom prepletajú a odhaľujú v živote každého z nás. V ľudskej histórii zostanú navždy rozdielnymi typmi. Umenie Krista pozostáva zvlášť v tom, že On ich s použitím veľmi malého množstva slov dokázal vyjadriť a názorne predstaviť.

 

Vonkajší obraz farizeja je príjemný. Je to človek slušný, snaživý, urastený, vysokej postavy 175 -180 centimetrov - väčší než je zvykom. Ruky a prsty predĺžené, palec dlhý a symetrický - čo je príznak vypracovaných názorov, vpliv vôle a inteligencie. Ukazovák je zarovno s prsteníkom - indikuje, že akonáhle sa zrodí v jeho mysli nejaká ídea, vypĺňa ju až do krajnej medze. Jeho zažívací systém je usporiadaný, v jedení a pití je striedmy, nemá slabosti labužníka a pijana vína, jeho vkus je vyberaný. Jeho pás je štíhly. Čo sa týka veku, prešiel štyrmi dekádami a je v piatej, t.j. dovŕšil 45 rokov. Ramena trochu oblé, obličaj trochu predĺžený do tvaru hrušky, s rozvitým nervovým systémom. Dolná čelusť správne sformovaná, s predĺženou a zaostrenou bradou - príznak človeka chápavého a bystrého ducha; ústa priemerne veľké, pery nie veľmi hrubé, ani veľmi tenké; okraje ústnych kútikov trochu vyššie podvihnuté; s úsmevom opovrhnutia - "ľudia sú zberba"; no svoje vnútorné opovrhnutie nikdy navonok neukazuje. Oči popolavošedé; obočia sú klenuté, trochu spustené, ako vetvy starého stromu, človek, ktorý žije dlhý čas a má životné skúsenosti. Čelo pekné, vyvýšené, vo svojej základni nad nosom vypuklé - príznak človeka zo silnou individualitou, s pozorujúcim a praktickým duchom.

 

Oblasti spánkovej kosti stredne vyvinuté; uši pravidelné a prilepené blízko pri hlave - známka materiálneho usporiadania. Chlpy brady trocha redšie a načervenalé - známka popudlivosti a vytrvalosti. Hlava oválna, všeobecný rozmer 56-60 centimetrov v obvode hlavy nad ušami; so silne rozvinutou a podvihnutou temennou oblasťou - známka človeka s vysokým sebaovládaním, sebaúctou, hrdosťou(pýchou), prísnosťou a domýšľavosťou; má náboženské cítenie, ale jednostranne vyvinuté; prejavuje súcit, ale len k sebe a k svojím blízkym. Jeho obličaj je bledý, biely, s Grécko-Rímskym typom nosa. Človek s estetickým vkusom, no bez poézie a lásky k prírode, ušľachtilosti a ideálu. Človek so silnou vierou, no vierou vo vlastný rozum; c veľkou nádejou, no nádejou len vo svoje vlastné sily. Má náboženstvo, ale v tomto náboženstve uctieva, zbožňuje len seba samého. Keby sme vošli do jeho chrámu, na prvom mieste neuvidíme obraz Ježiša Krista, ale jeho vlastný portrét a na mieste sv. Bohorodičky, Jána Krstiteľa a iných svätých nájdeme zoradených jeho predkov a prapredkov, ku ktorím zapaľuje kadidlo a vznáša modlitby - "slávny, veľký je náš rod". Je to inteligentný človek, ktorý zbiera vedomosti o živote, dobre oboznámený s židovskou kabalou a s princípmi vtedajšej civilizácie. A ak by žil v našej dobe, mohol by byť známy ako spisovateľ, filozóf, maliar, štátnik alebo duchovný vodca.

 

Prečo Kristus poukazuje na tento typ človeka? Čo zlé je na jeho modlitbe? U farizeja sa dá rozpoznať filozófia, ktorá v onej dobe bola už prežitkom - človek, ktorý žije len z minulosti, vynecháva prítomnosť a budúcnosť; človek, ktorý sa zaľúbil ako dievča, alebo chlapec do svojho portrétu, ktorý kdekoľvek ide, vidí len tento portrét. Je to čudné, keď sa človek zaľúbi do svojho obrazu!

 

Raz som pozoroval jedného Bulharského spisovateľa: sedával na veľmi viditeľnom mieste, v blízkosti zrkadla, zapálil cigaretu, otočil sa a pozrel sa do zrkadla povediac si: "Pekný som, robím na ľudí dojem". Potom si potiahne a zapózuje pred zrkadlom. Ak sa jedného dňa toto zrkadlo rozbije, rozbije sa aj jeho šťastie. Farizej sa podobá na tento typ, zaľúbený do seba samého. Naviac, vidíte ako zaujimavé sú jeho slová, kedykoľvek sa obracia k Bohu - "Bože, ďakujem ti, že nie som ako druhí ľudia; ja som niečo viac". No jeho filozófia je obzvlášť v tomto bludná, pretože Boh stvoril všetkých ľudí. "Nie som ako iní ľudia", ale aký si? Si anjel? Nie si. Si stvorený z toho istého prachu a v tvojích žilách tečie tá istá krv. Chce oklamať i seba, i Boha. Toto je prvá lož, ktorú užíva. A Boh mu hovorí: "Nehovoríš pravdu". Postoj farizeja je negatívny: neporovnáva sa s bytosťami, ktoré sú nad ním, s anjelmi, ale s dolnými vrstvami, zo zločincami; že nie je ako oni.

 

Pripusťme, že sa porovnávam so zvieratami a hovorím: "Ďakujem Ti Bože, že nie som ako tieto voly, somáre, jašterice, zmije", aké porovnanie s nimi môžem urobiť? Toto je slabá črta, ktorá sa stretáva vo všetkých ľuďoch. Pred rokmi bol u stredoškolských a vysokoškolských študentov v Bulharsku sklon študovať životy veľkých spisovateľov, napríklad Shakespeara a preberať na seba ich nedostatky, pretože nemali ich pozitívne stránky: "Počkaj, mám tieto chyby aj ja?", a keď ich v sebe našli, hovoria: "Som geniálny ako Shakespeare". Skúmali charakter Shellera hľadajúc voľajakú jeho excentrickú stránku, a keď ju našli v sebe, povedali: "Som ako Sheller". Keď takto preštudujú celý rad spisovateľov, povedia: "Sme veľkí ľudia". Áno, veľkí, ale v negatívnom zmysle; veľkí, ktorí majú mínus jeden groš. Ja preferujem ľudí, ktorí majú nula grošov, pretože nemá ani čo vziať, ani čo dať.

 

Farizej porovnáva a hovorí:"Ďakujem Ti Bože, že nie som ako iní, lúpežník". Boh mu hovorí:"Keby som ťa postavil na jeho miesto, aký by si bol?" Raz sa jeden anjel, ktorý pozeral z neba na človeka čo hrešil obrátil k Bohu a hovorí mu:"Ako môžeš tolerovať toto nízke stvorenie? Keby som bol na tvojom mieste, očistil by som od neho zem." Boh poslal anjela na zem, aby sa vtelil a postavil ho do tej istej pozície, a anjel spravil dvakrát viac hriechov než tento človek, ktorého on odsudzoval. Preto by nikto nemal odsudzovať ľudí za to, čo robia na onom mieste, na ktoré sú postavení, pretože na ich mieste by to urobil aj on. Prichádzali ku mne mnohí, hovoriac asi toto:"My nie sme tak zlí ľudia, my sme vzdelaní, pretože pochádzame z významneho rodu". - Nepochybujem o vaších slovách, vo svojej duši hlboko verím v to, čo mi hovoríte; my všetci sme z významného rodu, ja to prijímam; no vaši a moji predkovia i prapredkovia neboli tak urodzení, ako si vy i ja myslíme, že boli; mnohí z nich boli veľkí povaľači, zločinci, delikventi a poslední vagabundi; vy i ja teraz nesieme svedectvo toho, čo Boh o nich napísal. Veci môžu navonok vyzerať dosť slušne, no vo vnútri nemajú príslušný obsah. Že naši predkovia a prapredkovia neboli takí čistí ako predpokladáme, to dokazujú ich zlé črty, ktoré sme od nich podedili, ktoré sa u nás prejavia aspoň dvakrát za deň. Ak tvoj dedko i babka, otec aj matka boli čistí a dobrí, ako anjeli, odkiaľ sú tieto zlé črty a prejavy v tvojom živote? Ak do nejakej tekutiny dáte trocha horčiny alebo jedu, bude vnímateľná a prejaví sa; ptom sa spozná, že v dobrote je primiešané niečo zlé.

 

Takýchto ľudí, s filozófiou tohoto farizeja môžeme nazvať, že sú konzervatívni, z konzervatívnej strany, ľudia, ktorí majú o sebe samých vysokú mienku.  Nie je zlé mať o sebe vysokú mienku; ak je správna a nemá v sebe nejakú prímes horkosti. Najväčší konzervant a regulátor v prírode je dusík, ktorý zastavuje horenie a zadúša rôznorodý život. Dusík je najstarší, najvyváženejší element v prírode. No ak by pozostávala príroda len z neho, všetko by bolo mŕtve. Pri tom všetkom ale, organický svet mu vďačí za mnohé...

 

Farizej sa neobracia k Bohu, aby mu On pomohol vyhladiť voľajakú drsnosť jeho charakteru - ani najmenej, on je len vďačný, že nie je ako iní ľudia: rúhač, lúpežník, vrah, cudzoložník. Obzvlášť ako zákonník a filozóf by mal zistiť, aké sú príčiny, ktoré vyvolávajú rúhanie, lúpež, vraždenie, cudzoložstvo. Ak stretneme voľajakých ľudí, ktorí stoja, takpovediac, nižšie než my, podľa Kristovho učenia by sme ich vo svojej duši nemali odsudzovať, ale sa naučiť úlohe. Mali by sme nájsť príčiny, ktoré ich priviedli k tomuto nízkemu stavu, a ak v sebe máme niečo z nich, aby sme to vykorenili. Pretože Ten, Ktorý položil Veľké zákony života hovorí: "Nesúďte, aby ste neboli súdení". V týchto slovách je hlboký zmysel a tí, ktorí ich pochopili môžu dosiahnuť Veľký zákon ľudského blaha.

 

Súčasní zoológovia, ktorí skúmajú zvieratá, dali svetu mnoho cenných poznatkov, ale žiaden ešte nepreskúmal hlboké príčiny, ktoré ich tvoria; ako: prečo, napríklad, niektoré majú rohy, ale iné nemajú; prečo sa niektoré plazia, ale iné kráčajú po štyroch nohách; prečo niektoré jedia mäso, ale iné spásajú trávu; prečo je im upretá ľudská inteligencia? Ale na to sú hlboké a zásadné dôvody, to nie je len taká náhoda, ako by si niekto mohol myslieť. Keď ľudia pochopia tieto hlboké dôvody, dôjdu k tej rozumnej filozófii, na ktorej bude postavená štruktúra budúcej spoločnosti - "úsvit novej civilizácie".

 

Celá súčasná civilizácia zdieľa stanovisko farizeja - je to farizejská civilizácia. Tato civilizácia, kde sa ľudia odlišujú podľa formy, podľa zovňajšku(vonkajšku), podľa etikety sa zrodila v ďalekej minulosti v Egypte, Indii, Babylóne, Číne, Perzii, Júdsku, Grécku a Ríme. Tá je aj dnes zaodetá do krásneho plášťa kresťanstva. Nehovorím, že v jeho osnovách je niečo zlé, ale hovorím, že je vždy potrebné, aby forma vždy mala v sebe známy obsah; inak sa z tejto formy stáva obyčajná ulita, v ktorej môžu žiť len parazity. Ľudia hovoria:"Ten má zvláštne oči". - A čo z toho? - "Sú krásne". - V čom pozostáva ich krása? - "Sú iskrivé, prívetivé". V čom presne sú príjemné? Niečij nos je pekný, hodí sa k nemu. V čom spočíva jeho krása? Jeho ústa  sú pekné, pravidelné. V akom vzťahu? U ľudí existuje pojatie určitých vecí, ktoré nie je možné vyjadriť, menovite, že v čiernych očiach, alebo v modrých, alebo šedých, zelených, gaštanových je ukrytá zvláštna sila. Ak na teba pozrie človek s čiernymi očami, vytvorí určitú myšlienku; ak pozrie človek s hnedými očami - určitú náladu a pod. Ľudia z modrými očami sú chladní. Sú čisté ako obloha, no chladné , studené. Takí ľudia nie sú pre zem. Je v nich viera, no narodili sa predčasne. Možno sú to ľudia, ktorí ešte len prichádzajú. Hovorím o modrých očiach, ktoré sú výrazom oblohy. Legenda nám hovorí, že Ježiš mal takéto oči.

 

O niekom sa hovorí: "Ústa má pekné ako ruža". Čo sú ústa? Sú vyjadrením ľudského srdca, ukazujú, či je človek mäkkého alebo tvrdého srdca, ukazujú, nakoľko je človek usilovný a úprimný. U tých, ktorí majú veľký apetít môžete zaznamenať, že ich ústa sú príliš hrubé(tlsté). Toto je fiziologický zákon. Prechádza nimi viac krvi, preto sú tlsté a červené. Keď ochutnajú jedlo, hovoria:"Och, to je lahodné", a na ich obličaji sa zablisne delikátny, sotva postrehnuteľný úsmev; ten naznačuje, že v ich duši je takéto rozpoloženie. Ak si zoberieme človeka s pekným nosom, tak ten je výrazom ľudskej inteligencie a rozumu; či je nos rovný alebo zakryvený, či je rímsky alebo grécky - to má hlboký zmysel. Vonkajší vzhľad tváre nie je bez významu, okrem toho, je taktiež výrazom vonkajšieho života človeka. Ak preskúmame ľudský obličaj a vidíme, že nie je symetrický, že jedno obočie nie je ako druhé, že jedno vyčnieva viac než druhé, že je nesymetrické; to ukazuje, že je v ňom niečo nestabilné. Ak nakreslíte rovnú čiaru, uvidíte, či je váš nos na svojom mieste. Nos je barometer, teplomer, ktorý ukazuje v akom stave je váš rozum. Keď strojvodca riadi vlak, má jeden prístroj, ktorý ukazuje atmosferický tlak v kotolni a podľa toho dokáže naložiť viac uhlia, aby zvýšil tlak pary, alebo ak je zbytočná, aby ju vypustil. Dali ste si niekedy prácu, ako strojvodca, v akom stave je vaša para - veše srdce? Boh vám na to dal nos. Choďte pred zrkadlo, poproste svoj rozum a ten vám ukáže, v akom stave je vaše srdce. Ak sa pozriete do svojích očí, uvidíte, v akom stave je vaša duša. Jediný, kto nikdy neklame a nemôže byť pokrytcom sú oči. Preto, ak človek niekedy chce zaklamať, zažmúri oči, alebo si ich zakryje rukou. Dieťa si uvedomuje, že matka, ktorá na neho pozrie pozná, že klame, preto si oči zakrýva rukou.

 

Zatiaľčo sa farizej modlil, Kristus ho pozoroval a povedal mu:"Tvoja duša je narušená, tvoji praotcovia nežili taký čistý život, ako si ty predstavuješ. Ty si myslíš, že nie si ako druhí ľudia, ale v minulosti si bol ako oni, ale aj teraz nie si oveľa ďalej od ich úrovne". Nezáleží na tom, ako interpretujeme tento fakt, či podľa učenia hinduistických filozófov o reinkarnácii, alebo egyptského učenia prevteľovania, alebo podľa učenia kabalistov a okultistov o vyžarovaní a zdokonaľovaní ducha, alebo podľa učenia súčasných filozófov o dedičnosti. Tieto učenia a teórie sú pre nás len pomôckami, aby sme si lepšie ujasnili niektoré veci, aby sa pre nás stávali javy ľudského života jasnejšími a zrozumiteľnejšími. Avšak, základný princíp, spočívajúci v tvorení všetkých vecí zostáva stále jeden a ten istý, bez ohľadu na to, ako si vysvetľujeme a interpretujeme jeho prejavy.

 

Veľký zákon príčin a následkov, akcie a reakcie nikdy neklame, vždy hovorí absolútnu pravdu. Ak si dobrý, píše sa v Knihe Života, že si dobrý; ak si zlý, píše sa tam, že si zlý. Ak hovoríš pravdu, píše sa v Knihe Života, že si hovoril pravdu; ak klameš, píše sa tam, že si klamal. Ak pomáhaš svojím bližním, obetuješ sa za svoj národ, pracuješ pre blaho ľudstva, slúžiš Bohu lásky, píše sa to v Knihe Života; ak robíš násilnosti svojím bližním, zrádzaš svoj národ, prekážaš vývoju ľudstva, podvádzaš Boha - to je tiež napísané v tejto knihe. Boh si vedie neúprosne svoje údaje o ľudských skutkoch: na čele, na nose, na ústach, na tvári, na hlave, na rukách, na prstoch i na všetkých iných častiach ľudského tela - každá kosť je svedectvom pre nás alebo proti nám. A túto históriu ľudského života čítame každý deň. Na jej predchádzajúcich stranách je zaznamenaný život všetkých naších praotcov: o niektorých z nich je napísané, že boli strašní zločinci, zlodeji a lúpežníci.

 

Keď otvoríme jej strany a sledujeme líniu, po ktorej šli Abrahám, Izák, Jákob, David, Solomon a mnoho iných, nachádzame tam ich skutky kompletne otlačené. O Abrahámovi nachádzame, že bol človek pravdivý, veľmi bystrý, človek zo širokým srdcom, s veľkou vierou, s pozdvihnutým duchom, oboznámený s hlbokou múdrosťou Božích nariadení pre veľkú budúcnosť ľudstva. O Jákobovi nachádzame, že spočiatku bol človekom falošným, chytráckym, egoistickým, ktorý lžou a podvodom dosiahne toho, že odníme prvorodenstvo bratovi a až keď mu minulo 33 rokov, nastal v ňom prevrat, po ktorom slúžil u svojho strýka Labana 14 rokov za jeho dve dcéry, a obzvlášť vtedy v ňom nastáva premena na dobro. O Dávidovi vieme, že bol človekom smelým, rozhodným, s vynikajúcim prírodným a poetickým duchom, no mal zvláštnu slabosť pre krásne ženy. Podvodom prebral Uriahovi ženu a od toho dňa začali jeho ťažkosti. A smelý prorok Nátan neváhal  a obvinil ho priamo do tváre, a ukázal mu zlé dôsledky, ktoré karmický zákon o ňom napíše vo svojej knihe pre budúce potomstvo.

 

O Solomónovi je povedané, že mal vynikajúceho filozofického ducha, s dobrým, no skazeným srdcom, s mimoriadne silným cítením a vášňou, veľkou domýšľavosťou a slabou vôľou, prvotriedny epikurejec(pôžitkár) v jedení a pití a v radovánkach zo ženami. Kristus to vedel. Vedel ako žil jeho rod a keď mu ľudia hovoria: "Dobrý učiteľ", namietne im: "Prečo ma nazývate dobrým? - Nikto nie je dobrý, len Jeden - Boh". Chce povedať:"Rodina, v ktorej som sa narodil, nie je natoľko urodzená, ako si myslíte. Pretože Boh má iné meradlo, než vy pripúšťate. Bo vyžaduje úplnú čistotu vo všetkých aspektoch. Mnohí z tejto rodiny nežili tak, ako bolo milé pravdivému Bohu, Ktorého vôľu Ja vyplňujem". A preto sa obracia k farizejovi a hovorí mu:"Klameš seba, ľudí i Boha, mnohí z tvojích praotcov sa dopúšťali priestupkov a preto nemáš právo hovoriť: "Nie som ako oni". A pretože vo tvojej duši nie je žiadna pokora, tvoja modlitba nemôže byť prijatá a ty nemôžeš byť ospravedlnený. Vy farizeji ste prekrútili Boží zákon, keď ste ho prekryli pokrytectvom ako závojom. Prestaňte sa vydávať za takých, akí nie ste, pretože Boh nie je človek, ktorého je možné oklamať vaším zovňajškom, On pozerá do vášho srdca a podľa neho vás oceňuje".

 

Teraz sa obrátime k druhému typu - k publikánovi. Máme tu človeka stredného vzrastu, bucľatejšieho; nohy skôr kratšie, ruky tlsté, prsty taktiež tlsté a zaostrené, tvár okrúhla; žaludočný systém krásne rozvinutý - miluje jedenie a popíjanie. "Leží predo mnou dlhá cesta, je nutné, aby som mal jedlo" - taká je jeho filozófia a preto sa stal vyberačom, odtiaľ poprosí, odtamtiaľ vezme a ukradne, aby si naplnil kapsu. "Robíš to ako ja; prepáč mi, možno to posúdiš ako krádež, ale ja musím. Ak mi to nechceš dať, vezmem si to násilím, alebo ukradnem". Ako som povedal - publikán má tvár okrúhlu, obočie hrubé, zdola širokú bradu - čo podnikne, to dokončí s úspechom. Je vo veku medzi 40-45 rokomi. Brada z čiernych hustých chlpov, fúzy taktiež - známka veľkého tepla, nos vyvinutý, krátky, hrubý, široký v okrajoch - známka dobrého dýchacieho systému; človek citov, impulzívny, ako dieťa, dokáže vždy vyjadriť svoju radosť; keď si logne pol litra vína, môže skákať a radovať sa; keď vytriezveje, začne plakať, že jeho žena je chorá. Spánkové oblasti silno rozvinuté, uši veľké, skoro ako uši Tolstého, je to človek, ktorý kradne, berie, ale i dáva. "Otec i matka kradli, nuž ja dám, aby som pomohol, možno nám Boh odpustí naše hriechy".

 

Oči má hnedé alebo vínové - znak mäkkej povahy a dobroty, ktoré čakajú len na svoj čas, aby sa prejavili. Hlava správne vyvinutá, ako hlava Sokrata.

 

Publikán má výborne vyvinuté rodinné a spoločenské cítenie, silné náboženské zmýšľanie, láskavý cit milosrdenstva, správne chápanie života, znamenitý rozum, postrádajúci sofistiku, silno vyvinuté svedomie, ktoré mu ukáže hriechy a on ich neváha priznať pred Bohom, pred ľuďmi i pred sebou samým. Nemá povýšenecké presvedčenie o ušľachtilosti svojho rodu. Má náboženstvo, no umiestnil si v ňom obraz Dobrého Boha, nie svoj vlastný. Vždy verí, že ho tento Dobrý Boh vyvedie na svetlo. Má viac viery v Neho, než v seba samého. Má správnu filozófiu: neporovnáva sa s nižšie postavenými, než je on, zo zlodejmi a darebákmi, ale hovorí: "Bože, keď pohliadnem na Teba, na anjelov, svätých, čo som ja? Mal by som sa pozdvihnúť vyššie, aby som bol ako ty. Som hriešnik; dedovia, pradedovia a ani ja, sme sa nestali skutočnými ľuďmi; jem, pijem, stal som sa sviňou; odpusť mi, že nedokážem využiť dobrá, ktoré si mi dal". A čo hovorí Kristus? Tento človek, ktorý vyznáva svoje hriechy, má vyšší ideál, jedného dňa prekoná farizeja. Ako sa to môže stať? Bohatí ľudia sa spoliehajú len na svoje renty a výnosy, nič nerobia, len diskutujú o politike a verejnom živote. Iní, ktorí vstávajú skoro ráno, pracujú 10 hodín denne, majú v živote neúspech za neúspechom, no vytrvajú a po rokoch získajú poznanie a stávajú sa významnými ľuďmi.

 

Teraz, medzi vami - prepáčte, že to hovorím - sú dva typy. Ale, pretože Kristus podáva dva protichodné póly, ja vám hovorím, vezmite dobré od jedného i od druhého, a vytvorte ušľachtilý farizejský i publikánsky charakter súčasne, vytvorte tretí typ kresťana, nového človeka. Také je moje uvažovanie. Poviete: "Ak som toľko hrešil vo svojom živote, ako ma môžeš nazývať farizejom, urážaš ma?" Poviem vám pravdu. Keď sa prihodí v živote nešťastie, hovoríte:"Prečo Bože, toto nešťastie? Sú iní, ktorí sú väčší hriešnici než ja". Nie ste vtedy na mieste farizeja - človeka, ktorý sa háda s Bohom? Boh vám povie:" Si veľmi zbožný, no vieš koľko neprávostí vykonali tvoji prapredkovia, s ktorými si bol v istom čase spriatelený? Ajhľa, tu máš účet, podpísaný pred mnohými rokmi, je treba ho zaplatiť". - "Ale ja si na to nepamätám." - "To nič neznamená. V mojej knihe je poznačené. Tá neklame." Keď na vás príde nešťastie, ďakujte - "Málo je to", vtedy ste na mieste publikána. A Kristus vám povie:"Pôjdete do domu Otca". Niekedy odsudzujete farizejov - "Sú to falošní ľudia", no viete, že vy, ktorí odsudzujete farizejov, ste súčasní farizeji? Vezmite si ponaučenie z povahy týchto farizejov, aby ste nemali ich zlé črty, alebo ak ich máte, aby ste ich vykorenili a nenásledovali cestu negatívneho života. Z toho, čo mal váš dedo, babka, otec, matka nič nepotrebujete. Poznáte príbeh o husách, ktoré niekto viezol do mesta? Husi povedali pútnikovi:"Aká hanebnosť od nášho pána! Viezol nás ako stádo, nevie, že naši predkovia oslobodili kedysi Rím". - "A vy, čo ste vtedy robili?" - povedal pútnik. - "Nič" - "Potom si zaslúžite, aby ste sa varili v hrnci." Váš dedo, otec boli takí vznešení, urodzení ľudia, ale čo ste vy? Nemáš vznešený charakter - získaj ho. Možno ti dedo a otec zanechali istý kapitál, ale ty ho môžeš premárniť, stratiť.

 

Aj v náboženských pomeroch, ak ich preskúmame, existujú náboženskí farizeji: "Ja som z pravoslávnej cirkvi", "Ja som z evanjelickej cirkvi", "Ja som z katolíckej cirkvi", "Ja som voľnomyšlienkár". - "Teším sa, že si pravoslávny, že si evanjelik, že si katolík, že si slobodomyseľný, no máš ušľachtilé vlastnosti Ježiša?" - "Nemám ich". - "Nie si pravoslávny, ani nie si evanjelik, nie si nijaký. Získaj ich, aby si ním bol". - "Ale ja som voľnomyšlienkár." - "Máš ušľachtilé črty čestných slobodomyseľných ľudí? Pod pojmom "slobodomyseľný" rozumiem človeka, ktorý je priateľom pravdy. Ak nie si taký, si prvotriedny klamár. Ľudia často hovoria:"Ty si skvelý človek". Ľudia súčasnej spoločnosti sa zídu traja-štyria na nejakom mieste a začnú sa chváliť svojím urodzeným pôvodom a význačnosťou:"Čítali sme tvoju prácu a sme z nej úplne nadšení". Odíde a začnú:"Je to prvotriedny hlupák". Odíde druhý a začnú aj na jeho adresu. Odíde tretí, i on bol taký a onaký... Keď zostane posledný, rozumie sa, on nemá čo by zlé povedal sám o sebe. Neklamte sa tým, čo ľudia o vás hovoria, pretože môžu povedať mnoho nepríjemných vecí. Nikto nehovorí pravdu. Vaši nepriatelia vám povedia:"Si vagabund, klamár, darebák" - oni skôr hovoria pravdu, než tí, ktorí vás láskajú hovoriac:"Ty si skvelý". Možno že si dobrý, no nie natoľko; nemysli si, že si význačný.

 

Niekedy sa prechádzate a mávate rukami a prechádzkovou palicou, ako by ste práve vyriešili istý veľký problém ako Archimédes; myslíš, že nie je druhý človek ako ty; ak si publikán, povieš si: "Ja budem riadiť svet". Kristus hovorí:"Počúvaj, pred rokmi tvojí dedovia a pradedovia riadili a ja si pamätám, že tam, v mojom notese je zapísané, že sa dopustili priestupkov; možno pôjdeš tou istou cestou i ty, nebuď si taký istý sám sebou". Preto, v akomkoľvek postavení sa nachádzame, je treba, aby sme mali ako ideál len Pána Boha. Na tomto svete nás stretne mnoho horkých vecí. Možno stretneme svojho priateľa, ktorý nás miluje  a povie nám niečo, čo je pravdivé; nehovorím, že je treba podozrievať, že sú všetci klamári, nie, ale ak vás pochváli 100 duší, je možné, že medzi nimi vám povedia pravdu len traja, iní vám povedia pravdu alebo veľmi hrubo, alebo omnoho láskavejšou formou - dva extrémy. Tam sa pravda nenachádza, ale je v onej strednej ceste - keď vezmete dobré vlastnosti farizeja, jeho znamenitý rozum, jeho poznanie a návyky, a od publikána jeho súcit, hlbokú zbožnosť, vnútorné uvedomenie si svojích hriechov a snahu napraviť svoj život. I v rodinách existuje tento farizej a publikán - muž_farizej, žena_publikán. Muž z významného rodu, bohatý, štíhly, pohľadný a urodzený človek, ako o ňom hovoria a žena z prostej rodiny, otec i dedo -  prostí, nevzdelaní ľudia; on, keď na ňu pozrie, povie:"Vieš z akého postavenia som ťa vytiahol?" A ona sa skrčí. Nemôže urobiť nič iné, len sa prikrčiť a variť: keď farizejov prst naznačí, že nenavarila dobre, - "Takú prostú, nevychovanú ženu nechcem" - ju donúti k plaču a poslušnosti. "Takého publikána nechcem vo svojom dome". Na inom mieste je žena farizejom a muž publikánom; ona pochádza z bohatej famílie, otec povýšil jej muža, ktorý bol u neho účtovníkom - "Či nevieš, s akou blahosklonnosťou som si ťa vzala; nevieš ako sa obliecť, ako si dať kravatu, nevieš ako si vyfúkať nos". Títo farizeji sú úžasní formalisti, keď začnú niečo vyčítať. Teraz by obaja, jeden ako druhý mali napraviť svoj život. Kristus chce povedať, keď hovorí, že publikán je spravodlivejší než farizej, že aj publikán nie je úplne správny, no v jeho myšlienkach o živote, o Božom poriadku je lepšia predstava, než u farizeja. Chce povedať, že jedného dňa tento publikán bude sedieť omnoho vyššie, než farizej.

 

Ak nechcete byť pokorní, Boh vás pokorí, pretože On pyšných zahanbuje a pokorných pozdvihuje. Pýcha a pokora sú synonymá týchto dvoch typov ľudí - farizeja a publikána.

 

Vy neviete, čo sa s vami stane v budúcnosti; všetky vaše ušľachtilé črty a ani všetci vaši dedovia a pradedovia vás nemôžu spasiť. Pred rokmi v Anglicku, myslím, že v Londýne, vstúpil jeden z najbohatších a najznámejších ľudí do svojho podzemia, aby sa pozrel na svoje poklady a náhodou za sebou zavrel dvere, keď kľúče zostali zvonku. Keď obchádzal svoje bohatstvo a radoval sa z neho, chcel vyjsť von, no uvedomil si, že je zatvorený. Sedel deň, dva, tri, okolo neho zlato, ohromné bohatstvo, no nemohol vyliesť, ani zavolať o pomoc. Nakoniec bol nútený predať dušu za odídenie následujúceho posolstva:"Ak by sa našiel niekto, kto by mi dal kus chleba, tomu by som dal polovicu svojho bohatstva".

 

Ak by sa jedného dňa stalo, že budete zatvorení ako tento boháč, v podzemí svojích urodzených dedov a pradedov, jeden kus chleba vás môže zachrániť. Preto Kristus hovorí:"Chlieb vás môže zachrániť, a nie tie veci, kvôli ktorým sa bijete". A viete, že mnoho ľudí takto zomiera, zatvorení sami v sebe? Ľudia, ktorí sú zúfalí si siahajú na život. A kto sú tí, čo si siahajú na život? Nezabíjajú sa publikáni, ale farizeji. Básnici, maliari i štátnici hovoria: "Svet nás nemôže oceniť, nemôže oceniť naše výtvory, obrazy", a zabijú sa. Všetci títo farizeji, títo ušľachtilo mysliaci, zo skvele formovanými tvárami a červenými bradami si zpravidla siahajú na život. Farizeji v Bulharsku nie sú s červenými bradami; ja hovorím o hebrejských farizejoch, tých opisujem; naších farizejov by som popísal inak. Aj Bulharskí sa na nich podobajú, len v niečom sa odlišujú. Ale, pretože moja reč nie je o bulharských, ale o hebrejských farizejoch, urobte si svoj vlastný záver o bulharských a nájdite tieto typy v Bulharsku. Ako ich nájdete? Cieľ mojej besedy je, aby ste aplikovali tieto praktiky do života.

 

Súčasní ľudia hlásajú, že človek, aby mal úspech, musí mať vôľu. Vôľa sa môže prejaviť tromi spôsobmi - vôľa môže byť: 1. svojvôľa; 2. vôľa, ktorá berie do úvahy len naše záujmy, len záujmy nášho národa; 3. vôľa, ktorá berie do úvahy aj záujmy našej spoločnosti a národa, i človeka, i Boha. Tá posledná vôľa, ktorá v sebe zahŕňa všetky záväzky, ktoré máme k tomuto svetu, taká vôľa, že nejestvuje žiadna sila, ktorá by nás odklonila od nášho dlhu - tá vôľa je dobrá. Vôľa pracovať pre slávu Božiu a ľudstvo, pre svoj národ, pre svoju rodinu a za pozdvihnutie svojho charakteru - to je vôľa. Niektorí hovoria: "Musíš mať ušľachtilý rozum". Rozum, ktorý zaujíma svoj vzťah k Bohu, rozum, ktorý je zamestnaný uskutočňovaním svojích vyšších myšlienok - to je ušľachtilý rozum. Vy všetci to máte vo forme zárodku. "Ale môj nos nie je taký, aký chcem". Vyvinie sa. Pozrite sa na malé vtáčiky v hniezde, ktoré ešte nemajú perie, ako očakávajú svoju matku a akonáhle sa zjaví, otvárajú ústa hovoriac: "Črrrk" a matka im vtisne do úst červíka. Aj dvadsaťkrát za deň: "črrrk" a potom otvoria ústa. O koľko viac tieto vtáčatá prosia: "črrrk", o toľko viac červíkov im padá do úst. Čoskoro im začnú rásť krídla a nakoniec vzlietnu. Je nutné, aby ste postupovali podľa rovnakého zákona, aby ste otvárali ústa - aby ste sa modlili. Ak ich neotvárate, ste farizeji a Kristus vám povie:"Svet nie je pre vás, Kráľovstvo Božie nie je pre vás, budúcnosť nie je pre vás". Toto chce Kristus povedať. Sú ľudia, ktorí neradi otvárajú ústa, len mlčia. Chápem, že by si mal mlčať, ale kedy? Keď si nahnevaný, keď chceš uraziť človeka, keď závidíš; ale keď si veselý, keď je treba povedať utešujúce slovo, otvor ústa a povedz to. Otvárate ústa, keď vychovávate deti? To je otázka, ktorá sa pred vás kladie.

 

Vychovávate svoje deti ako farizeji, nedovolíte im dotknúť sa vecí, aby sa neušpinili, dokonca aby si ani ruky neumazali - matka ich umyje; otec im kúpi nové topánky, hodinky , šaty. Otec sa musí stať otrokom tohoto farizeja. Keď sa večer otec vráti, trucujú: "Rýchlo, chceme to, chceme ono", a on sa schúli. Prečo povedal Kristus:"Beda vám zákonníci a farizeji"? I doma pri svojích deťoch, i v kostoloch, všade prejavujeme tieto črty farizejov a čudujeme sa, prečo Kráľovstvo Božie neprichádza. A ako vrchol týchto výčitok:"Nanič svet, nanič spoločnosť, kňazi sú takí a onakí, učitelia zlí, riaditelia zlí", ale on? - Svätý!  Aj ty si taký, ako ten, ktorému vyčítaš. Zadrž a zanechaj tieto veci, pretože tvoja matka je pri tebe; akonáhle povieš "črrrk", chňap a dostaneš potravu. Možnože sa vám vidia tieto veci smiešne, no sú to veľké pravdy; sú to drobné veci, no je potrebné si z tohto príkladu vziať ponaučenie.

 

V porovnaní s Nebeským životom sme stále biedni a Boh nám neustále posiela matku s týmito červíkmi; podrav svoju matku, pretože ti prináša potravu. Koľko miest obišla, dokiaľ našla jedného červíka! Ako vzdávame vďaku Bohu, Ktorý na nás myslí každý deň a poskytuje nám potravu? Hovorme i my každé ráno"črrrk", t.j. modlime sa k Nemu. Viete čo to znamená? Má to hlboký zmysel. Čo predstavuje toto"črrrk"? Ak by ste to vedeli, poznali by ste slová, ktorými hovorí Nebo. Veľmi krátke slovo, ale plné významu.

 

A vy ste teraz v chráme, Kristus sa k vám obracia a pýta sa vás:"Ako sa modlíte - ako tento farizej, alebo ako tento publikán? Ako vyjdete do sveta a začnete pracovať, ako farizej, alebo ako publikán? I vy ste z toho istého blata". No Kristus nám chce povedať, aby sme neboli farizejmi. Ide mi hlava prasknúť z týchto farizejov. Ak je vo svete niečo, čo je rušivé, tak sú to títo farizeji. "Ale hocikto má takéto črty." Viem, ale čo sa dá robiť. Počkaj, aby si sa očistil najprv sám, až potom iných. Počkaj, aby si sa zbavil svojích vlastných vší, až potom u druhých. Inak, ak prejdem popri niekom, kto ich má menej, nachytá ich odo mňa. "Ale mali by sme ho pozdvihovať." Počkaj, kým najprv pozdvihneš sám seba. "Ale je potreba hlásať." Ak začnem hlásať predčasne, ľudia poblúdia. "Vyjdi a povedz to a ono." Čo mám povedať? Mal by som klamať ľudí? Keď vychádzaš, mal by si hovoriť veľkú pravdu, slovami i svojím životom. Toto dedukuje Kristus.

 

Keď začneme učiť, je nutné, aby sme pracovali súčasne slovami i svojím životom. Veľmi oceňujem u súčasných učiteľov to, že keď vyučujú nejaký predmet, fyziku alebo chémiu, okamžite začínajú s pokusmi: kyslík sa takto extrahuje a takto zlučuje. Vojdeš do drevárskej dielne, učiteľ preberá teóriu i prax. Vojdeš do krajčírskej dielne - takisto. Kristus hovorí kresťanom: "Vojdite a vezmite si svoje meradlo a nožnice". Niektorí najprv musia začať s ihlou, až potom s nožnicami. Čo sú tieto nožnice? To je váš jazyk. Keď začnete strihať a šiť, niet lepších nožníc, než je váš jazyk. Až začnete rezať naľavo a napravo, bez toho, aby ste premýšľali, vaše nožnice nie sú na svojom mieste. "Nemali by sme hovoriť?" Mali, no na mieste.(pozn. prekladateľa - v správny čas)  Pretože, ak nehovoríte na správnom mieste, rukami, bez premýšľania - pokazíte látku. Nehovorím toto všetko, aby som vás odradil. Nechcem vám povedať, že ste rodení farizeji, ale že zaujímate postoj farizeja. Všetci ho majú. Je dobré ho mať do určitého stupňa. No, až začnete hovoriť: "Bože, ďakujem Ti, že nie som ako druhí", farizej je vo vás živý a len ťažko sa od neho oslobodíte. On žije v zátylku, na temene, v ušiach, v hlave, v nose, na vnútornej strane očí. Kde možete nájsť tohoto farizeja? Vo všetkých svojích rysoch a prejavoch.

 

A tak, Kristus sa nás teraz pýta: "Aký je najlepší spôsob, ktorým je možné priniesť svoju modlitbu pred Boha?" On túto modlitbu chápe v rozsiahlom význame - v užitočnosti pre verejný život. Niektorí si myslia, že pravá modlitba môže byť prednesená len v kostole. Pozrite, ak má táto modlitba, ktorú prednesiete v kostole určitú súvislosť s rodinným životom, môže vám pomôcť? A taký kostol je treba nájsť, kde je? Učiteľ najprv učí svojích študentov isté veci a potom ich zanechá osamote, aby rozriešili úlohu a tak našli vzťah k určitému zákonu. Na jednom mieste v Epištolách sa hovorí: "Vy ste chrám Boží". Ak sme chrámom Božím, keď vojdeme na naše tajné miesto pred Boha, ako by sme mali vstúpiť? Ak vojdeme ako farizeji, Kristus nám povie: "Nedosiahli ste svoj cieľ". Ak vojdeme ako publikáni a vyznáme svoje hriechy, a sľúbime, že ich napravíme, tak uspejeme a budeme počuť Kristovu odpoveď: "Si ospravedlnený, máš budúcnosť". Ak nájde učiteľ v zošite žiaka mnoho chýb, vtedy by žiak nemal povedať:"Aký je malicherný, mal som len tri chyby!" Možnože ho umaže, preškrtne 4-5 slov a žiak by povedal: "Zničil mi zošit". Áno, ale keď chceš byť dokonalý, mal by si mu byť vďačný, že obrátil tvoju pozornosť na tieto chyby, pretože tieto tri chyby by sa mohli stať väčšími.

 

Oprav ich. Nenechávaj ich tak. Pretože chyba je ako voš: ak ju necháš tak, za týždeň sa môže rozmnožiť z jednej na tisíc. Aj jeden omyl je dosť, aby poslal človeka k stĺpu hanby. Podľa toho istého zákona, dosť je aj jedna ctnosť, aby vás vyzdvihla do neba a aby vás postavila medzi anjelov. Vytvorte podmienky a ak čo i len jeden čin je hriešny, strhne vás dole, ak je dobrý, pozdvihne vás. A preto, venujte pozornosť ako každej ctnosti, tak aj každej chybe. Ak u nejakého človeka, ktorý viedol nerestný život zostala čo i len jedna ctnosť, to je ona šnúrka, rozsvietená v rozbúrenom mori života, za ktorú  keď sa zachytí, môže sa vytiahnúť na súš. Preto, posledná chyba, ktorá može zostať je veľmi zlá, pretože človeka zahubí, zatiaľčo posledná ctnosť je veľmi silná, preto ho zachráni. to sú veci, ktoré môžu zmeniť náš život. Je to zákon. A preto Kristus hovorí: "Nebuďte nedbalí".

 

Vo farizejovi bolo viac ušľachtilých čŕt, než u publikána; bol v mnohých ohľadoch vyššie, no mal jednu poslednú chybu - pýchu, ktorá ho môže stiahnúť do pekla. Publikán bol veľký hriešnik, ale mal jednu poslednú ctnosť - pokoru, a povedal: "Budem pracovať na svojej spáse", a preto mu Boh dal požehnanie, pretože on má nádej, že sa v budúcnosti napraví. Ja sa vás pýtam v toto ráno: Kde ste vy - pri svojej poslednej chybe, alebo pri svojej poslednej ctnosti? Ak ste pri poslednej chybe, je mi vás ľúto a dajte si pozor, ste v živote na veľmi nebezpečnom mieste. Ak ste pri svojej poslednej ctnosti, ste na bezpečnom mieste a ja vám gratulujem: ste na pevnej skale, držte sa tejto poslednej ctnosti a Kristus bude kráčať s vami.

 

Beseda uskutočnená Petrom Danovom 5. Októbra 1914, v Sófii.

 

Preložil Viliam Tkáč, Marec 2009.