učiteľ diskusie - VII.BOH

[Ани]

VII.BOH

 

Boh je niekto, kto sa manifestuje ako Láska, Múdrosť a Pravda.

 

Je jediný!

 

A všetci zo živej prírody hovoria o tomto Jedinom, o tomto Veľkom Jedinom.

 

Nazývajú Ho Boh, Pán, Otec.

 

Je to On, kto všetko napĺňa, všetko stvorené, všetky svety, všetky slnečné sústavy, a pritom je stále neodhalený. Nemôže sa odhalit úplne, dokonca ani v celej večnosti. Ona neobsahuje všetky formy, cez ktoré by sa mohol odhaliť.

 

Zo seba, Absolútny, Nedosažiteľný, nemá žiadnu formu. On je "nič", ale toto "nič" obsahuje všetko v sebe.

 

Obmedzuje sa bez toho, aby sa stal obmedzeným.

 

Zmenšuje sa bez toho, aby bol zmenšený.

 

Tvorí a nikdy sa nevyčerpá. Odhalí sa vo všetkom, ale On Samotný nie je v tom, čo je odhalené.

 

Udržuje všetko - zvnútra aj zvonku - ale On Samotný sa na ničom neúčastní.

 

Porovnávame Ho so svetlom, príčinou - Logos. Ale On Samotný nie je ani Svetlo, ani Príčina.

 

Svetlo a Príčina - to sú Jeho prejavy.

 

Boh nie je prítomný vo svete hmotným spôsobom.

 

Vskutku, keď umelec namaľuje obraz, je on v obraze? Ked sochár vytesáva sochu, je on v soche? Veľký Neznámy odhalí sa ako Svetlo bez tieňov, ako Život bez prerušenia, ako Láska bez zmeny, ako Poznanie bez chýb, Sloboda bez obmedzení.

 

A keď hovoríme, že Boh je Láska, rozumieme, že je manifestáciou Boha. Preto, kdekoľvek je Láska, kdekoľvek je dobrota, ktorá je ovocím Lásky, tam sa Boh odhalil.

 

Keď hovoríme o Bohu ako Láske, máme na mysli tú Bytosť, z ktorej pochádza všetok život v univerze a ktorá spája všetky živé duše do jedného celku bez toho, aby sa sama zmenila.

 

Je len jediná Bytost na svete, ktorá je absolútne dobrá v pravom a plnom význame slova, a to je Boh. On je vždy láskavý. Vo svojej zhovievavosti, Boh nemá absolútne žiadnu túžbu robiť komukoľvek zle. Ak dokonca prechádza okolo najmenšieho hmyzu, usmeje sa na neho a dá mu všetky najlepšie podmienky pre život a vývoj.

 

Boh nikoho nesúdi, nikomu nebráni, nikoho neobmedzuje.

 

Boh je najobdivuhodnejší v tom, že si zapamätáva len to dobré, čo sme urobili. Zlo si nepamätá.

 

Boh dáva dokonalú slobodu všetkým bytostiam. Nikdy nepovedal žiadnej bytosti vo vesmíre, bez ohľadu na to aká je malá: " Urob toto !", alebo " Slúž mi !" Poukazuje na cestu, ale necháva každú bytosť slobodne vykonať svoju vlastnú voľbu - urobiť, ako najlepšie myslí.

 

Vskutku, aký je úžitok Boha, ak Ho uctievame a slúžime Mu? Môžeme mu dať poznanie? - Nie, On vie všetko. Môžeme mu dat silu? Nie, je všemocný. Všetko by sa mohlo pominúť, všetko by sa mohlo rozpadnúť. On zostáva neochvejný.

 

Jediný spôsob, akým môžeme apelovať na Boha, je naša bezmocnosť, naša bieda. Keď sa na nás pozerá, na takých malých, takých biednych, takých nevedomých, v Jeho veľkosti sa zrodí túžba dosiahnúť k nám a povedať nám: " Teraz vstaň !"

 

Božím želaním je, urobit nás slobodnými, očistiť nás, osvietiť naše mysle, zušľachtiť naše srdcia, priniesť do naších duší to svetlo, od ktorého sa dozvieme, že On je Láska.

 

V Božom srdci je niečo ohromné.

 

Je to On, kto pozdvihuje celé národy, rovnako ako oddeľuje jednotlivcov. Všetky dobré veci prichádzajú od Neho - poznanie, múdrosť, pravda, sloboda. On povýšil všetkých veľkých ľudí. Oni reprezentujú vnuknutie božského ducha. Je to Boh, kto si praje uviesť Lásku, Múdrost a Pravdu do sveta cez týchto ľudí.

 

V Božej Láske, Múdrosti a Pravde je obsiahnutá totalita života celej večnosti, rovnako ako požehnanie všetkých duší. Kedykoľvek sa Láska, Múdrost a Pravda prejavia, Boží Duch je prítomný medzi ľudmi a život sa potom prejavuje vo svojej skutočnej podstate.

 

Človek musí vedieť, že je len jeden Boh a jedna Láska, jedna Múdrosť a Jedno poznanie, jedna Pravda a jedna Sloboda, jedna Spravodlivosť a jedno absolútne kritérium, jedna Ctnosť a jeden zdroj dobra pre všetkých.

 

Mimo tohoto kritéria nie je žiadne iné maradlo veľkej reality a naozaj skutočné je len to, čo náleží k Jedinému, živému Bohu.

 

Avšak, mnoho ľudí sa pýta: " Existuje Boh, a ak existuje - kde je?"

 

Celý vesmír predstavuje " Božie mesto ", kde Boh zotrváva. Jeho vedomie, Jeho myseľ je tak ohromná, že objíme dokonca najmenšie bytosti a riadi ich životy.

 

Všetci anjeli a všetky veľké bytosti, ktoré žili pred miliónmi rokov na zemi pred nami, rozumejú tomu, čo je Boh. Stoja so svätou úctou pred touto ohromnou Bytosťou, zo srdca ktorej tečie Láska, ktorá povznáša a podporuje celý vesmír.

 

A keď sa ich opýtate, kde je Boh a čo On je, oni vám odpovedia vo vašom vlastnom jazyku: " Žiadna bytosť ti nie je bližšia než Boh. Žiadna bytosť nemá vedomejšiu myseľ, citlivejšie srdce  a mocnejšiu vôľu. Pre Neho nie je nič nemožné. Žiadna bytosť nie je ušľachtilejšia, svätejšia, čistejšia, múdrejšia, mocnejšia, silnejšia než Boh. On je všade. Je v nebi - vo všetkých slnkách, a na zemi, za všetkým: za vzduchom a vodou, za kameňmi a rastlinami, za zvieratami a človekom. Na svete nie je nič, čo Boh nepodporuje."

 

Všetko v nás a mimo nás, v pozadí všetkého čo nás obklopuje je ukrytý Boh, ako veľký umelec. Je dobre ukrytý, pretože nás chce nechať slobodnými.

 

A pretože je Boh tak dobre ukrytý, na povrchu ľudia po ňom neustále pátrajú, a prajú si dosiahnúť Ho vonkajšími prostriedkami, aby mohli dokázať Jeho existenciu.

 

Ale Boh nie je realita, ktorá môže byť dokázaná.

 

Pokus dokázat existenciu Boha sa rovná trvdeniu, že žiaden Boh neexistuje. Každý dôkaz existencie Boha je mechanický proces.

 

Keď človek vyžaduje dôkaz o existencii Boha, to ukazuje, že odrezal vo svojom vedomí svoje spojenie s Ním.

 

Keď je spojenie obnovené, život začína prúdiť bez prestania z Boha do človeka, a spät z človeka k Bohu. Potom je v mysli, srdci a vôli človeka nepretržitý prúd božského vedomia.

 

Potom sú všetky tieto prázdne a smiešne otázky, či je Boh, alebo nie je žiaden Boh, či nás miluje, alebo na nás zabudol skončené.

 

Naša láska k Bohu, z ktorej pochádza živé spojenie medzi Ním a človekom je mystická vnútorná skúsenosť, ktorá sa prejaví v rôznych formách a stupňoch. Magická sila tejto skúsenosti je ukrytá v tom okamihu, ked človek riadi svoju myseľ, svoje srdce, svoju dušu a ducha, smerom k večnému počiatku, bez akéhokoľvek váhania a pochybností. Keď príde tento moment, človek môže vykonať čokoľvek. Len potom môže porozumieť významu života, pretože len Boh mu môže odhaliť tento význam.

 

Potom človek porozumie tomu, že sa narodil, aby miloval Boha, aby otlačil svoj život touto láskou a nebol sluhom ľudským poňatiam.

 

Ľudská duša mu to jemne našepkáva. Pretože - nesmiete zabudnúť - jedine Boh je milovaný ľudskou dušou.

 

Preto, Ja nazývam len toho "človekom", kto si zamiloval Boha. Okamih, v ktorom určuje seba samého a miluje Boha, pomenuváva ho človekom. Taký človek pritiahne pozornosť všetkých dobrých ludí a oni povedia: " Dnes sa stalo niečo božské."

 

Najväčší okamih ľudského života je, keď si zamiluje Boha. To znamená, že človek rozkvitá a voňavá aróma bude prenášaná doširoka a doďaleka. To znamená, že ustavične preteká ako fontána, ktorá vie ako dávať. V tomto stave môžu byť naplnené všetky rozumné túžby človeka.

 

Potom sa človek stáva skutočne slobodným. Dosiahne slobody, ktorú prináša Pravda. A pod Pravdou rozumieme spojenie, ktoré Boh ustanovil medzi Sebou a nami.

 

Nie je žiadná iná sloboda. Ľudia dneška, ktorí takmer úplne stratili svoje spojenie s Bohom si predstavujú, že môžu robiť čokoľvek si želajú robiť: myslia si, že majú dokonca právo kritizovať Boha.

 

V skutočnosti, žiadna iná bytosť nevydržala väčšie znesvätenie, než Boh. Ale On, takpovediac ani nezvráštil čelo. Vyzerá kľudný a pokojný v žiare svojej nikdy nemeniacej sa zhovievavosti.

 

Len ten, kto žije v tomto nemennom, skutočnom svete, kde žije Boh, kto slúži Bohu a rozumie Jeho vôli a jeho zákonom, len ten je slobodný a má "slobodnú vôľu."

 

Pamätajte si toto: Jediná bytosť, ktorá nás miluje je Boh. Je jeden a ten istý, či sa radujeme, alebo žialime. V zármutku i v radosti, je to Boh, ktorý s nami hovorí.

 

Pamätajte si tiež toto: aby ste sa opýtali, kto je Boh, musíte mat vyštudovaných nie jeden, ale mnoho vekov.

 

A len potom, čo ste získali všetko poznanie neba a zeme, budete mať právo položiť túto otázku. A viete akú odpoveď dostanete? Jasnú a jednoduchú: " Boh je láska, ktorú musíte prežit v sebe."

 

Ale predtým, zatiaľčo tápete po dôkaze tejto veľkej reality, pamätajte si tieto jednoduché pravdy: ak sa pýtate sám seba, kde je Boh, vedzte toto: kdekoľvek tam, kde je život, kdekoľvek tam, kde je myšlienka, kdekoľvek tam, kde je cit, tam je Boh.

 

Ak pochybujete o Bohu, pochybujete o sebe samom. Pretože v Bohu neexistujú žiadne zmeny alebo zradnosti, nemôže platiť opak. V láske Božej nejestvujú žiadne výnimky.

 

Preto, kamkoľvek idete, môžete o všetkom pochybovať, ale o Bohu - nikdy!  Vedzte, že On je všade a keď Ho vyzvete, On vám pomôže.

 

Keď počujete ľudí, že neveria v Boha, sledujte ich pozorne a zistíte, že sa sami považujú za bohov. Neslúžte takýmto bohom!

 

Taktiež si pamätajte: Kde sa premýšľa, tam je Boh. Kde sa nepremýšľa, tam Boh chýba. A kde chýba Boh, tam je "peklo".

 

Mohli by ste sa opýtať: Kedy je človek dobrý? Je dobrý vo chvíli, keď sa v ňom manifestuje Boh. Keď sa Boh nemanifestuje, človek je zlý.

 

Keď Boh vstúpi do človeka, človek sa stáva radostným a pripraveným vykonať nejakú službu. Keď človek odmietne slúžiť Bohu, Boh ho opustí.

 

Nepýtajte sa sám seba či vás miluje Boh - On vás neprestal milovať od prvého dňa až doposiaľ - ale namiesto toho sa spýtajte, či vy milujete Boha.

 

Svoju lásku otestujete len jediným zaručeným vzorom: čo je vo vás silnejšie - vaše vlastné túžby, alebo vaša láska k Bohu? Ak je vaša láska k Bohu silnejšia, ste na správnej ceste. Ale ak je vaša láska k Bohu slabšia než vaše túžby, potom sa dostavia trápenia a nešťastia.

 

Ak má človek Božiu lásku v sebe, čokoľvek by sa stalo, otočí sa to v dobré. Ak mu chýba táto láska, potom je jeho cesta dlhá a obtiažna, a jeho túžby nedosiahnuteľné.

 

Cesta smerom k Bohu je v dokonalosti. Dokonalý človek má jedinú myšlienku - svoj vzostup smerom k Bohu! Bez dokonalosti pre nás Boh zostáva nezrozumiteľný. Usilovaním o dokonalosť človek poznáva Boha ako Lásku.

 

Potom pocíti rytmus všetkých živých bytostí na zemi. Nie je väčšieho blaha pre človeka než toto - cítit tento rytmus.

 

Potom človek porozumie ohromnému významu týchto najvznešenejších slov, prednesených Kristom: " Ja žijem v Bohu a Boh žije vo mne."

 

" Ja žijem v Bohu " - z toho vyplýva, že Boh je " vonku ". " Boh žije vo mne " - naznačuje, že Boh je " vo vnútri " a ja, človek, som " vonku "

 

Preto, ked je Boh vo nás, neobmedzujte Ho. Dajte Mu vo vašom vnútri absolútrnu slobodu, tak, aby vám On mohol dat taktiež absolútnu slobodu v sebe.

 

" Diabol " je bytosť, ktorá obmedzila Boha v sebe, a preto, Boh ho obmedzil zvonku.

 

Dajte absolútnu slobodu Bohu vo vašom vnútri. A potom bude pre vás bezhraničný vesmír nad vami otvorený.