učiteľ diskusie - XII. Svetlo

[Ани]

XII. Svetlo

 

Svetlo - to je tvorivý akt Božskej prirodzenosti. Rozlišuje vytvorené od nevytvoreného, dočasné od večného, prechodné od skutočného.

 

Svetlo - to je prvý akt precitnutia v živej prírode. A " precitnutím " rozumieme prechod Prírody z neobmedzených podmienok do obmedzených.

 

Ak sa opýtate súčasných fyzikov na svetlo, definujú ho ako sériu vibrácií, ktoré obsahujú sedem farieb, od červenej po fialovú. Toto sú nižšie a vyššie hranice, medzi ktorými sa svetlo manifestuje vo fyzickom svete. Presnejšie, sú to hranice, vo vnútri ktorých človek vníma svetlo.

 

Ale je svetlo vo svojej podstate vibráciami? Vpravde, vibrácie sú súčasťou svetla, ale svetlo samé nie sú vibrácie.

 

Otázka svetla je téma hodiaca sa k pokročilejším ľuďom, ktorí sú odlišne založení, než súčasní ľudia. Bude nevyhnutný dlhý čas pre ľudské telá vyvinúť sa tak, aby mohli vnímať živé javy prírody v ich pravdivej forme.

 

Ak sa opýtate týchto vyspelých ľudí na pôvod svetla, ktoré priemerní ľudia vnímajú, vysvetlia vám, že akýsi iný druh svetelných vibrácií prichádza k zemi z kozmického priestoru a dosiahne toho, že je transformovaný, aby vytvoril obyčajné svetlo. Avšak, za obyčajným svetlom, ktoré je len odrazom, sú ďalšie typy energií, a za týmito energiami je inteligencia.

 

Pre tých, ktorí sú schopní vidieť, je všetko v Živej Prírode svetlo. Všetko na zemi, všetky minerály, rastliny, zvieratá, práve tak ako telá ľudí, nie sú nič viac než svetlo, transformované do týchto najrôznorodejších prejavov.

 

Pre tých, ktorí sú schopní vidieť, svetlo nie je neživé; neskladá sa len z vibrácií, ako sa dnes tvrdí.

 

Svetlo vystupuje zo života.

 

Ked sa manifestuje láska, narodí sa život. A keď sa manifestuje život, zjaví sa svetlo.

 

Pretože, veľký princíp života je tvorcom svetla. A svetlo samé vytvára všetky živé formy v Prírode. Je to najsilnejší faktor v tvorivej práci Prírody.

 

Preto je  napísané: Boh je svetlo. Boh vo svojej podstate nie je svetlo, ale vytvára svetlo a prejavuje sa v ňom. Jeho duch je nositeľom dokonalého svetla.

 

Duša chápe Boha ako nekonečné svetlo bez tieňov. Chápe Jeho jedinečnosť v manifestujúcom sa svetle.

 

Toto svetlo má mnoho stupňov prejavenia sa. Svetlo, ktoré vnímame vo fyzickom svete sa líši od svetla, ktoré svieti v duchovnom svete, práve tak, ako sa líši od svetla, ktoré osvetľuje Božský svet.

 

Človek musí mať duchovný zrak, aby mohol vnímať a pochopiť duchovné svetlo, alebo osvetlenie. Potom mu bude otvorený veľkolepý svet, svet, v ktorom panuje svetlo. Toto svetlo je živé a rozumné a všetci veľkí mystici, ktorí majú toto svetlo vo svojom vnútri sú schopní vidieť nekonečný svet, pulzujúci najjemnejšími, najdelikátnejšími, a najkrajšími farbami, ktoré napĺňajú ich duše prúdmi života.

 

Pretože, pre tých, ktorí sú schopní vidieť, je svetlo tisíckrát skutočnejšie než tento svet. Svetlo, ktoré vnímame vo fyzickom svete je len odrazom tohoto svetla.

 

Svetlo je ohromná tvorivá sila v prírode, ktorá vytvára formy ľudských myšlienok, ľudských túžob a emócií. Zahaľuje ľudského ducha, ľudskú myseľ. Bez neho nikto nemôže myslieť, alebo cítiť. Svetlo robí veci jasnými. Spôsobuje, že myseľ myslí a usudzuje logicky. Je to svetlo, ktoré intuícia vníma spontánne.

 

Pretože, žiadna mentálna aktivita, žiaden organický proces nemôže nastať bez prítomnosti svetla.

 

Stupeň vývoja všetkých bytostí závisí na kvalite a kvantite svetla, ktoré si zadržali.

 

Tento štandard platí takisto pre človeka. Jeden človek sa líši od iných podľa stupňa svojho svetla. Ľudský charakter, jeho inteligencia a duchovná úroveň sa posudzuje podľa kvality a množstva svetla, ktoré vníma a ktorým sa prejavuje.

 

Preto je človek poznaný podľa svetla svojho života. Keď človek vstúpi do sveta príčin, je poznaný podľa svetla, odkiaľ prichádza a akým spôsobom života žije.

 

Keď človek naplnil Božiu vôľu, keď vstúpi do sveta príčin, bude zahalený takým svetlom, takou radosťou, takým požehnaním, že sa bude cítiť, ako keby bol majiteľom celého sveta. Kdekoľvek pozrie, uvidí len svetlo, nekonečné svetlo, a žiaden iný predmet. Vo vnútri tohoto nekonečného svetla nie sú žiadne tiene. Je to ustavičný a nekonečný jas.

 

Prejavy inteligentného života sú vždy charakterizované prítomnosťou svetla. A stupeň inteligencie je posudzovaný podľa stupňa svetla. Čím žiarivejšie, intenzívnejšie, jemnejšie a delikátnejšie je svetlo vychádzajúce z inteligentných bytostí, tým mohutnejšie žiari a dáva životu zmysel, a vyššia je aj inteligencia, ktorú prináša.

 

Z tohoto pohľadu, svetlo, ktoré existuje vo vesmíre prezrádza, že príčina existuje v prírode.

 

Všetky hviezdy a planéty, ktoré vidíme žiariť v priestore sú rozumné entity, ktoré zo seba vydávajú svetlo.

 

Svetlo slnka je tiež produkované mnohými rozumnými entitami, ktoré zo seba vydávajú svoju inteligenciu vo forme svetla.

 

Vo svojej podstate je človek takisto svetlo. Všetci dobrí ľudia sú žiariví a všetci zlí, ktorí stratili zmysel života sú temní. Vyžaruje z nich matné, blikajúce svetlo.

 

Všetci dobrí ľudia majú svoje " hviezdy ". To nie je len rečnícka figúra, ale realita. Celý jeho súčasný život a všetky jeho budúce životy závisia na svetle jeho " hviezdy ". Táto hviezda je pokladom jeho života.

 

Keď Kristus prišiel na Zem, jeho hviezda prišla s Ním. Ale bola videná len tromi mudrcami z Východu. Keď sa Kristus opať vráti na Zem, jeho hviezda bude desaťkrát jasnejšia, než bola pred dvetisíc rokmi. Ale bude videná len tými, ktorí sú pripravení prijať Božské svetlo.

 

Je to preto, že Kristus príde ako vnútorné svetlo v mysliach a srdciach ľudí. Toto svetlo pritiahne ľudí k sebe a vnútorne ich spojí.

 

Títo ľudia budú ľuďmi svetla, ľuďmi s " hviezdami ".

 

Kedysi takímito ľuďmi s "hviezdami"  boli apoštoli. Keď Kristus vstal z mŕtvych, objavilo sa mnoho " hviezd ". Boli to tie " ohnivé jazyky " na ktoré sa zastretým spôsobom odvoláva písmo. Tieto hviezdy vydávali také ohromné svetlo, že bolo vytvorené spojenie medzi viditeľným a neviditeľnými svetmi, medzi apoštolmi a inteligentnými, žiarivými bytosťami, obyvateľmi nebies.

 

Keď takéto svetlo zahalí dušu, ona neváha, nepochybuje. Je to jeden z najväčších okamihov v živote človeka. V tej chvíli sa zrodí vznešený, jemný pocit a ten ticho a nepretržite vyžaruje von. Tento pocit je jemný a delikátny, napriek tomu intenzívny. Vládne takou vnútornou silou, že človek sa stáva nepremožiteľným.

 

Takže, ak chceš pochopiť svetlo, choď tam, kde sa svetlo prechádza. Vchádza svetlo len do kráľovských palácov? Ono vstupuje na čisté aj na nečisté miesta. Ruky živého svetla sú špinavé. A ak svetlo, ktoré je tak vznešené zostúpi a ušpiní si ruky hriechmi ľudí, o čo viac by to mali robiť ľudia na Zemi!

 

Svetlo nič nezastaví - prenikne do najskrytejších miest, aby ich osvetlilo a oživilo. To je ohromná pokora. Človek by sa mal učiť pokore od svetla.

 

Ak nemáte pokoru svetla, nič sa s vami nestane.

 

Buďte ako svetlo! Svetlo ide všade, prechádza skrze všetko, ale nezostáva tam. Ani čiastočka svetla nezostáva tam, kde vstúpilo. Svetlo stále obchádza Zem.

 

Aké ohromné je srdce svetla!

 

Následujte cestu svetla! Cesta svetla je cesta, na ktorej nie je žiaden prach.

 

Nezabudnite na jednu vec: ak na ceste, ktorú následujete je vaša hviezda stále na vzostupe, ste na ceste svetla. Ak na ceste, ktorú následujete vaša hviezda stagnuje, ste na ceste temnoty.

Ak stratíte zmysel života, kľadajte to, čo svieti. A to, čo svieti večne a nikdy neklesá je Múdrosť!

 

Buďte priateľmi toho, čo svieti - Múdrosti! Dá vám poznanie. Poznanie vás oblečie do najkrajších zo všetkých šiat - svetla, pre svetlo je rúchom poznanie.

 

Ak si prajete zostať slobodní, buďte ako svetlo. Svetlo je slobodné.

 

Ak chcete byť silní, myslite na svetlo. Svetlo je silné a živé.

 

Milujte svetlo a buďte slobodní!