učiteľ diskusie - XXI. Kristus

[Ани]

XXI. Kristus

 

Dnes ľudia delia Krista do aspektov, ako napríklad "historický", "kozmický", "mystický" a pod. Ale Kristus vo svojej podstate je jediný a nedeliteľný.

 

Je len jeden Kristus - živý Kristus, ktorý je prejavom Boha, prejavom Lásky.

 

Kristus je Boh, odhaľujúci seba samého svetu.

 

Ako prejav Boha, Kristus nemôže byť od Neho oddelený, nemôže byť považovaný za časť z Neho.

 

A keď hovorím o Kristovi, nemienim abstraktný princíp, ale skôr skutočné vtelenie Lásky.

 

Láska je najväčšia skutočnosť a nie abstrakcia. Má formu, obsah a význam.

 

Kristus - akúkoľvek predstavu o ňom ľudia majú, tak "historický", ako "kozmický", ako "mystický" - dal zemi najplnšie vyjadrenie Lásky.

 

Je tomu tak preto, že ako historická osobnosť, ako kozmická podstata, ako mystická skúsenosť, Kristus je a zostáva najdokonalejším vyjadrením Lásky.

 

Vskutku, žiaden človek na zemi pred Kristom nemal väčšiu Lásku než On.

 

Neexistuje ani vonku vo vesmíre, ani v mystických hlbinách duše plnšie vyjadrenie Lásky, než to, ktoré zosobňujeme v Kristovi.

 

Teda, ako majú byť slová "historický", "kozmický" a "mystický" pochopené?

 

Prejaviac sa na zami v určitom historickom momente ako ideálny človek, ako príklad pravého človeka, je Kristus "historický". A časy, v ktorých žil o ňom zaznamenali svedectvo: "Ajhľa, človek! Ajhľa, pravdivý človek, v ktorom Láska, Múdrosť a Pravda žije, a ktorý ich aplikuje."

 

Keď je zažívaný vo vnútorných hlbinách, je "mystický", a keď je pochopený a poznaný ako Boh, manifestujúci sa vo svete, je "kozmický".

 

Fyzickou stránkou Krista je celé ľudstvo, zjednotené v jednom tele. Všetky ľudské duše, v ktorých žije Kristus, zjednotené do jednej - to je fyzický aspekt Krista.

 

Všetci anjeli, zhromaždení v srdci Krista reprezentujú jeho duchovný aspekt.

 

A všetky božské bytosti, zjednotené v mysli Krista sú jeho božským aspektom.

 

To je "kozmický" Kristus, Boh manifestujúci sa vo svete.

 

Preto vidí mystik Krista všade - ako veľkého brata ľudstva, archetyp človeka, Prvorodeného vo svete, počiatok ľudskej rasy, počiatok ľudskej evolúcie. Prvorodený, ktorý rozvil a manifestoval všetky božské cnosti, ktorý aplikoval všetky božské zákony.

 

Mystik vidí Krista ako Prvorodeného, ktorý prešiel každou skúškou a obetoval všetko pre svojích bratov.

 

Hory, polia, pramene, rieky a moria zo všetkým prírodným bohatstvom v nich ukrytým - všetko toto je vyjadrením tohoto veľkého brata.

 

Ale toto je veľké mystérium, pre porozumenie ktorého sú nevyhnutné tisíce rokov vytrvalej práce.

 

Takto je potrebné predstaviť Krista v Jeho obsiahlosti.

 

Je Jeden, ajkeď ho človek niekedy považuje za "historického", niekedy ako "kozmického", alebo ako "mystického".

 

Všetky tieto slová musia ožiť v pravom pochopení Krista, ako prejavenej a odhalenej lásky Božej; nesmú zostať suchými pojmami, väzeniami pre ľudskú myšlienku.

 

Vskutku, nie je "historický" Kristus, ktorý prišiel na zem pred dvoma tisíckami rokov väzením pre mysle mnohých kresťanov? Kde v Svätom Písme Kristus pred dvomi tisícami rokov hovoril o sebe, ako o historickej osobnosti? Hovoril o sebe ako o duchu, ako niekto, kto zostáva na zemi " do konca vekov ", to jest, do epochy násilia a zla; teraz, v jej posledných dňoch príde na koniec.

 

" Choďte teda a učte všetky národy ", povedal svojím učeníkom, " A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta."

 

Jeden z najhorších bludov je myslieť si, že Kristus je v nebi, že sedí a čaká na posledný súd, keď začne súdiť živých i mŕtvych.

 

Pravdou je, že Kristus nikdy neopustil zem. Zapamätajte si tieto slová: " Daná je mi všetka moc na nebi i na zemi."

 

Kristus je ten, kto podnecoval, podnecuje a bude podnecovať "historický", "kozmický" a "mystický" život zeme a ľudstva.

 

Bez Krista by nemohla byť žiadna historia.

 

Bez Krista by nemohol byť žiaden "vesmír", žiaden usporiadaný a stabilný svet.

 

Bez Krista by nemohol byť žiaden mystický život.

 

Je veľkým podnecovateľom všetkých zjavení vo všetkých časoch. Je neviditeľnou hybnou silou v pozadí celého spirituálneho života ľudstva.

 

Písmo Sväté, v ktorom je Kristus centrálnou postavou, je toho svedectvom.

 

Sám Kristus na to poukazuje slovami: " Mojžíš i proroci o mne písali."

 

Mojžíš, vo všeobecnom význame zahrňuje všetkých duchovných vodcov ľudstva, všetkých vedcov, filozofov, spisovateľov, básnikov, umelcov a hudobníkov, ktorí pripravujú mysle ľudí pre pochopenie Krista, božej Pravdy.

 

Ajkeď ich diela sa zdajú byť pominuteľné, ich teorie nestále, nie sú náladové; sú vytvorené pod vplivom univerzálneho zákona Ducha, pracujúcom špeciálnym spôsobom v ľudstve.

 

Takže, všetci títo ľudia pracovali pre rôznorodé pozdvihnutie ľudstva; pripravovali cestu pre príchod Krista.

 

Nie je jednoduché pre veľkého Ducha ako Kristus prísť medzi ľudí. Ľudia museli tvrdo pracovať počas niekoľkých tisícov rokov, aby sa medzi nimi mohol objaviť Kristus. Nie je jednoduché prísť na zem.

 

Ale svojím zostúpením na zem Kristus otvoril novú epochu vo vývoji ľudstva. Vyznačil jedinú cestu, ktorou môže ľudská duša vystúpiť k Bohu.

 

Preto povedal, " Ja som cesta, pravda a život."

 

Cesta: v najširšom zmysle slova je posun ľudského ducha smerom k inteligentnému používaniu zákonov Prírody.

Život: je harmonické usporiadanie elementov a rozvoja síl v Božskej duši.

Pravda: je manifestácia jediného Boha, ktorý vytvára podmienky pre vývoj všetkých živých bytostí.

 

Prichádzajúc z božského sveta Pravdy a zostupujúc do materiálneho sveta, Kristus pripojil ľudské duše k svetu Pravdy, kde sú ukryté vysoké ciele každého života.

 

Tam musí byť nevyhnutne článok pre spojenie ľudských duší zapadnutých v hmote s Bohom. Len Kristus môže sformovať tento článok - len Kristus môže spojiť ľudí s Bohom.

 

On zostúpil z božského sveta, prinášajúc život zo sveta pravdy, vystúpil späť a týmto spôsobom naznačil cestu, vedúcu od dočasného života k večnému.

 

" A toto je život večný," hovorí Kristus,"aby poznali Teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista."

 

Poznať Boha znamená poznať semená Ducha - podmienky, sily, a zákony, ktoré to podporujú a na ktorých je tento podivuhodný poriadok vecí postavený.

 

A Kristus, je inteligentný počiatok, ktorý pochádza z Jediného Boha, prinášajúc život všetkým bytostiam, riadiac a podporujúc ich a spojujúci ich s východzím centrom všetkého, čo je.

 

Kristus je cesta tohoto inteligentného pohybu duší, ktorá ich vedie k večnému životu v Pravde.

 

A keď je Kristus požiadaný, aby povedal, prečo prišiel na zem, odpovedá," Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde."

 

Avšak, tieto slová sú matematickým vzorcom. Otázka príchodu Krista je jednou z najhlbších otázok ľudského života. Mnoho ľudí si myslí, že je veľmi jednoduché odpovedať na túto otázku. Hovoria, že Kristus prišiel ma zem, aby trpel a zachránil ľudstvo.

 

Príchod Krista na zem nie je vecou utrpenia. Utrpenie bolo druhotnou udalosťou v živote Krista - má to ďaleko od určenia tohoto veľmi dôležitého momentu v histórii ľudstva.

 

Spása, spôsobom akým je jej obvykle rozumené, je tiež čiastočným pojatím tejto veľkej udalosti.

 

Ale dnes všetci kazatelia hovoria, že Kristus prišiel na zem, aby zachránil ľudstvo. Ak Kristus zachránil ľudstvo takým mechanickým spôsobom ako veria ľudia a ak boli skutočne zachránení, potom by nežili spôsobom, ktorý je v takom rozpore s duchom Kristovho učenia.

 

Samozrejme, ídea spásy má úplne iný význam. Nie taký, aký v tom hľadajú ľudia, ani to neprišlo mechanicky, ako si myslia.

 

Kristus priniesol na zem vedu o duši. Poukázal na cestu, ktorou ľudské duše môžu spoznať Boha a získať večný život.

 

Bránou tejto cesty je Láska. Ten, kto prejde touto bránou, nájde sa na tejto kráľovskej ceste, kde ho očakávajú veľké činy.

 

Mnoho veľkých duší prišlo pred Kristom na zem, ale neboli schopní zvládnuť obtiažnú úlohu pozdvihnutia ľudstva. Kristus musel prísť na zem, aby vyriešil tento základný a veľmi dôležitý problém a ukázal ľuďom osvedčenú cestu, ktorou by to mohli tiež vyriešiť.

 

Pred Kristom Boh poslal na svoje pole svojích služobníkov - prorokov a svätcov - ale neboli schopní vykonať úlohu spôsobom, akým by mala byť vykonaná.

 

Keď Kristus, "Syn Boží" prišiel na zem, robotníci všetkých nebies sa spojili v jeho mene, aby dokončili prácu, ktorá bola započatá.

 

V evanjéliu je napísané, že " Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nikto, kto v neho verí nezahynul, ale aby mal večný život."

 

Syn je slovo, rozumnosť, božskosť, jediný, ktorý mohol obnoviť harmóniu vo svete a spojiť ľudské duše s Bohom.

 

Kristus mohol obnoviť toto spojenie, mohol ovplivniť ľudstvo ako celok, pretože on sám bol spojený s veľkým, mocným Bohom.

 

Keď evanjélium hovorí o zostúpení Ducha na Ježiša, odvoláva sa na spojenie Ježiša s kolektívnym Duchom sveta príčin, pomocou ktorého sa stala realizácia Božej ídey na zemi možnou.

 

Toto je zákon na zemi - za účelom vykonania Božej práce sa človek na zemi musí spojiť s bytosťou v nebi. V tomto prípade bol tou bytosťou kolektívny božský Duch.

 

Z tohto pohľadu je Kristus kolektívnym duchom. Existuje ako jedinec a zároveň je kolektívnym duchom. Je súhrnom všetkých Synov Božích, ktorích srdcia a duše sú zdrojmi života a lásky.

 

Všetci Synovia Boží, spojení v jedného , všetky inteligentné duše, ktoré žijú v Božom spoločenstve - všetko toto je Kristus.

 

Zostúpenie Krista na zem je najdôležitejšou udalosťou v histórii ľudstva. Vo svojom obsahu a význame je to unikátna udalosť. Je s tým spojená základná ídea ľudského života - predstava nesmrteľnosti, predstava večného života. A úsilie všetkých ľudských existencií má ako svoj konečný cieľ dosiahnutie nesmrteľnosti a vstup do večného života.

 

"A toto je život večný," hovorí Kristus, " aby poznali Teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si Ty poslal, Ježiša Krista."

 

Poznajte Boha a poznajte Krista.

 

Poznali ľudia Krista, keď sa objavil pred dvoma tisíckami rokov? Poznajú ho dnes? Keď do sveta prichádza pravda, nie je odená v kráľovských šatách, ale skôr v skromnom rúchu.

 

Takto sa objavil Kristus pred dvetisíc rokmi v jednoduchej forme, v ktorej ho ľudia nemohli poznať. Ale také sú zákony tohto sveta.

 

V tomto skromnom odeve, zdanlivo ako každý iný človek, Ho dokonca úplne nemohli spoznať ani jeho učeníci. Len traja z nich videli v premene Kristovu "tvár", Jeho vnútro samé. Videli Ho v tomto vnútornom svetle a rozpoznali Ho, ako bol medzi anjelmi.

 

Pre židov bol Kristus " Jozefov syn, syn tesára." Pre zákonníkov a farizejov bol rúhačom a samozvaným Mesiášom, ktorý sa sám nazýval "Syn Boží". Nevyšiel spomedzi nich, On nimi nebol vyučovaný.

 

Čo v skutočnosti Kristus študoval? Všetko, čo sa osvedčilo jeho rozsiahlemu učeniu. Dokonca ešte aj dnes sú ľudia, ktorý si myslia, že Kristus bol obyčajný nevzdelanec. To nie je pravda. Kristus sám, adresujúc svojím poslucháčom, povedal, "Ak neveríte, keď som vám o pozemských veciach hovoril, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských"? Keď hovoril Kristus o "nebeských veciach", odkazoval na veľké mystériá slnka. Avšak rozumel taktiež "pozemským veciam" - poznal Kabalu a filozófie východných národov a Grékov, rovnako ako vedy o čase.

 

Skutočne, Kristus nepotreboval študovať v ľudských školách. Celý Jeho pozemský život bol pre Neho sám o sebe predmetom učenia sa.

 

Jeho život bol zdrojom nových skúseností, poľom pre aplikovanie tých vznešených princípov a veľkých zákonov, ktorých pôsobenie poznal z neviditeľného sveta.

 

A keď sa modlil, modlitba bola rozhovorom zo svetom príčin.

 

Prostredníctvom modlitby Kristus komunikoval s neviditeľným svetom, zo všetkými tamojšími hierarchiami a s Bohom. Skrze modlitbu neviditeľný svet odhalil Kristovi tú veľkú lekciu, ktorej sa musel na zemi naučiť a odkryl mu problém, ktorý musel riešiť v prostredí pozemského života.

 

Po vyriešení svojej obtiažnej úlohy Kristus skrze skúsenosť pochopil, že jediná cesta záchrany ľudstva je cez Lásku. Len potom úplne pochopil vážny význam všetkého svojho utrpenia.

 

Ale ľuďom, bez ohľadu na to čo hovoria, stále zostáva Kristovo utrpenie, jeho ukrižovanie a jeho potupná smrť jedným z najhlbších mystérií.

 

Čo urobil Kristus, najväčšia duša, ktorá kedy prišla na zem, najväčší charakter, aký sa kedy manifestoval, prečo musel tento dobrý, inteligentný a silný muž podstúpiť takú tragickú smrť?

 

Písmo sväté hovorí, že to bolo takto "napísané" - a nič viac.

 

Iný zastávajú názor, že sa to muselo takto stať preto, aby ľudstvo mohlo byť zachránené.

 

Ale Kristus sám hovorí, že prišiel do sveta, aby prinášal svedectvo o Pravde.

 

Jedna vec môže byť povedaná z istotou - Kristus bol ukrižovaný, pretože sa Láska navonok nepodieľala na jeho živote. A kde sa nespoluúčastní Láska, udejú sa najhoršie utrpenia a najväčšie tragédie. Láska nie je ich príčinou, ale boj o lásku ich vytvorí. Láska sama o sebe vždy  a všade prináša svetlo, mier a radosť.

 

V každom prípade, vidíme, že Kristovo ukrižovanie bolo dovolené.

 

Na kríži Kristus podstúpil to, čo by mohlo byť nazvané ideologicko - mystické utrpenie, najhlbšie a najintenzívnejšie utrpenie, aké ľudská duša môže podstúpiť.

 

Musel piť z pohára utrpenia do poslednej kvapky - onoho kalichu, do ktorého bol pozberaný všetok horký kal minulosti.

 

Ale v priebehu tohto vážneho a stupňovaného utrpenia mu boli odkryté všetky tajomstvá minulosti. A vedomý si veľkej dôležitosti okamihu, po vnútornom zápase v Getsemanskej záhrade Kristus povedal, "Toto je hodina, pre ktorú som prišiel!"

 

Skrz veľkú alchýmiu Lásky Kristus premenil jedy nazbierané v tomto kalichu a tak naveky zničil násilie.

 

A skutočne nemohol Kristus - silný geniálny človek, ktorý poznal svoj vysoký pôvod, ktorý všetko predvídal, ktorý vedel čo sa práve malo prihodiť - odvrátiť utrpenie, ktoré ho očakávalo? Mal voľbu, alebo povolať "légie anjelov" a s ich pomocou zničiť židovský národ, aj Rímsku ríšu - to jest, využiť metódu minulosti, Mojžišovu a Eliášovu metódu násilia a meča, ktorá bola metodou starých mágov a majstrov - alebo prijať kalich a kríž a zdolať ho mocou Lásky.

 

Kristus si vybral druhý, na zemi jedinečný experiment.

 

A skutočne, ak by sa Kristus bál utrpenia, ak by sa bál kríža, na ktorý bol neskôr ukrižovaný, alebo klincov, ktorými bol k nemu pribitý, alebo kopie, ktorou bol prebodnutý, neposkytol by nové a základné riešenie obtiažnej úlohy pozdvihnutia ľudských duší. Rozpustil urážky a švihnutia bičom, kríž, klince, a kopiu ohňom Lásky - jediným ohňom, ktorý môže roztaviť zbrane násilia. Experiment sa ukázal byť úspešný.

 

Tak Kristus vyriešil problém, od ktorého závisela budúcnosť celého ľudstva. Takto otvoril cestu záchrany pre trpiace duše, kvôli ktorým prišiel.

 

Pre tieto prosté ale ušľachtilé duše, ktoré mali odvahu vložiť v Neho svoju dôveru a nie pre učených, mocných a zbožných ľudí jeho doby Kristus položil svoj život, aby mohli žiť v Láske, ktorú im On dal.

 

V utrpení Krista je ukryté niečo veľmi veľké. Predstavujú skrytú stranu Kristovho života, o ktorej ľudia nič nevedia.

 

A keď hovorím o utrpeniach Krista, prichádzajú mi na myseľ dve veľké Kristové cnosti - Jeho nevídaná trpezlivosť a Jeho pokora. Skrze nich vydržal všetko hrubé zaobchádzanie, potupu a urážky, ktoré mu ľudia zasadili. Kristus všetko toto vydržal a zostal tichý, pokojný a nehybný, akoby sa nič nedialo. Žiadna slza nevypadla z Jeho očí.

 

Toto je ohromná trpezlivosť, toto je sebaovládanie, toto je Láska.

 

Toto je skala, ktorú nič nemôže rozbiť.

 

Kristovo ukrižovanie bolo tragédiou, ale tato tragédia mala svoje riešenie vo vzkriesení.

 

Kristus vstal z mŕtvych a skrze svoje vzkriesenie premohol smrť. A tak, ako mu boli v jeho utrpení odhalené tajomstvá minulosti, tak vo vzkriesení obdržal odhalenie budúcnosti.

 

Kristus je skutočne silný človek, mocný duch a hrdina. Prekonal všetko - mučenia, kríž a hrob.

 

Kristus neniesol drevený kríž do konca. Niesol ho len na určité miesto a potom ho položil na zem. Ľudia si myslia, že ho položil, lebo bol vyčerpaný pod jeho váhou.

 

Kristus nebol slaboch. Mohol uniesť kríž, ale dal ho dole, aby zdôraznil ľudstvu, čo preň bolo prichystané. Naznačil, "Môžem niesť kríž utrpenia živých ľudí, ale netúžim niesť drevený kríž."

 

Ale dnešní kresťania stále nosia a boskávajú drevený kríž, opovrhnutý samotným Kristom.

 

Hodiac drevený kríž na zem, Kristus vstal a vzpriamený vykonal svoju cestu na Golgotu. Pribili Ho na kríž. Ale On tam nezostal dlho. On sám sa zbavil klincov. Ako? Zanechal ho a šiel k Jozefovi z Arimatei.

 

Kristus bol pochovaný a Jeho hrob bol zapečatený. Ale On takisto opustil hrob. Nechcel zanechať svoje telo v hrobe, pretože bolo nažive. On sám ho vzkriesil.

 

Anjel, ktorý spôsobil jeho smrť vzal jeho dušu do pekla, ale Kristus tam nezostal dlho. Jeho vstup do pekla spôsobil revolúciu - zaktivizoval všetko obyvateľstvo pekla a oslobodil ho. Nemyslite si, že po svojom zmŕtvychvstaní bol Kristus sám - v pekle bol vodcom zástupu anjelov, ktorí zbavili peklo všetkých jeho väzňov.

 

Takto Kristus dokázal, že silný človek nemôže zostať pribitý na kríž, ani že nemôže byť uzavretý v hrobe. Silný človek nikdy nezomrie - je vzkriesený a prináša život ďalším.

 

Kristus bol srdcom Božím a preto vstal zmŕtvych. Božie srdce nemôže zomrieť. Vrátilo sa, odkiaľ prišlo. Ale po celú dobu tejto tragédie , ktorá sa odohrala na Golgote, bola do vyčerpaných žíl ľudstva vlievaná nová krv a do božského obehu života bol privedený nový impulz.

 

Keď pred dvetisíc rokmi Kristus prišiel na zem, odhalil nám len jednu stránku svojej prirodzenosti.

 

My potom vidíme Krista v ponížení a žiali, v utrpení a skúškach. Vidíme Ho ako hrdinu vykúpenia.

 

Ľudia už ale nevidia Krista v jeho sláve, v jeho božskej moci a sile.

 

Kristus je teraz silný a mocný!

 

V minulosti boli ruky Krista pribité. Dnes nikto nemôže tieto ruky pribiť - klince by sa hneď roztavili! V minulosti ukrižovali Krista, ale dnes nie je žiaden strom dostatočne veľký na to, aby mohol byť ukrižovaný.

 

Kristus nemôže byť ukrižovaný druhýkrát.

 

Tento Kristus teraz prichádza, aby navštívil mysle a srdcia ľudí. Zbúra všetky väzenia; vymaže všetky bludné učenia - všetko, čo pustoší mysle a srdcia ľudí, to, čo prináša zmätok a anarchiu, čo paralyzuje ľudský život. On je živý Kristus, ktorý prináša život, svetlo a slobodu všetkým dušiam, ktoré sa pozdvihnú a vzbudia v sebe lásku ku všetkému.

 

Keď hovorím, že Kristus prichádza teraz, niekto by si mohol myslieť, že príde vonkajším spôsobom. Kristus nepríde zvonku, nepríde ani vo forme človeka, ani v žiadnej inej podobe.

 

Keď lúče slnka vstúpia do vaších domovov, znamená to, že vás navštívilo samo slnko?

 

Pamätajte si, že Kristus je prejavom božskej Lásky a príde ako vnútorné svetlo do myslí a srdc ľudí. Toto svetlo pritiahne všetkých smerom ku Kristovi, ako akolo veľkého centra.

 

Otvorenie ľudských myslí a srdc, a vnútorné prijatie Krista - to bude druhý príchod Krista na zem.

 

Ak Ho ľudia neakceptujú týmto spôsobom, budú pokračovať v žití bez lásky, v utrpení a biede, vo vonkajšej viere, poverách a klamstvách.

 

Zajatci tejto vonkajšej viery, mnohí zbožní ľudia dneška chybujú, keď hovoria,"Kristus priniesol dobré posolstvá pred dvetisíc rokmi. Povedal všetko to, čo mal povedať, a teraz šiel do neba, kde zostane až do dňa súdu, kedy sa vráti súdiť živých i mŕtvych."

 

Ale ja vám hovorím: Kristus nekázal dobré posolstvá v čase a priestore!

 

Nepovažujme Krista a jeho učenie za niečo, čo je minulosťou.

 

Nepovažujme Krista a jeho učenie za niečo, čo príde v budúcnosti.

 

Pre nás je Kristus a jeho učenie trvalo prítomné!

 

Teda, to nebolo len v priebehu troch rokov jeho pôsobenia, keď k nám hovoril; neprestal hovoriť počas tých dvetisíc rokov.  A ak by bolo možné obnoviť všetko to, čo povedal v tých troch rokoch ľuďom tej doby, a ak by bolo možné obnoviť tiež všetko to, čo povedal behom tých dvetisíc rokov, ľudia by mali veľmi cenné poznatky.

 

Ale len veľmi málo z toho, čo Kristus povedal v priebehu tých troch rokov kázania sa dostalo k nám - len zlomky. Mnoho epištolí Pavla, a tiež iných apoštolov zostalo pred svetom ukrytých. Ale jedného dňa výjdu na svetlo. Už teraz sú odkrývané, ale len pokročilím žiakom.

 

Na druhej strane, myslíte si, že Kristus rozhlásil všetko svoje učenie? V porovnaní s tým, čím vládol, dal Kristus svojím súčasníkom veľmi málo. Ľudia vtedy neboli pre náuku pripravení. Preto k nim hovoril v podobenstvách. Kristus nechcel vložiť svoju zbraň do rúk ignorantov, aby to nemohli otočiť proti nemu.

 

Myslíte si, že ak teraz Kristus prišiel, tak bude hovoriť tak, ako hovoril pred dvetisíc rokmi? Kristus bude v súčasnosti hovoriť úplne odlišným spôsobom.

 

Predovšetkým bude kázať o veľkej náuke Lásky, a metódach jej použitia. Bude kázať o žiackej ceste, bratstve a službe. Zákon evolúcie to dnes vyžaduje.

 

Teraz sa Veľký Majster obráti ku všetkým prebudeným dušiam, hlásajúc zásady nového evanjélia:

 

Že všetci budú pracovitými žiakmi, dobrými bratmi a vernými služobníkmi!

 

Len tí, ktorí sú pracovitými žiakmi, dobrými bratmi a pravými služobníkmi môžu vytvoriť novú kultúru, v ktorej bude žiť Kristus v každom človeku a medzi všetkými ľudmi.

 

Dnes Kristus nepotrebuje obyčajných veriacich, nábožných ľudí, ktorí bojujú jeden proti druhému, ani panovníkov a kňazov, ale skôr skutočných ľudí, tvorcov nového - žiakov, bratov, a služobníkov.

Kristus dnes nechce ľudí, ktorí Ho v sebe neustále pribíjajú na kríž, ale ľudí, ktorí Ho vítajú, aby v nich a medzi nimi žil, ktorí budú s Ním zajedno.

 

Kristus dnes hlása kultúru bez ukrižovaní, kultúru vzkriesenia!

 

Videli sme výsledky, ktoré nám darovala kultúra vytvorená tími, ktorí ukrižovali Krista.

 

Je čas, položiť základy novej kultúry, kultúry postavenej nie ľudmi, ktorí uctievajú ukrižovaného Krista, ale ľudmi - bratmi, v ktorých žije vzkriesený Kristus, živý Kristus Lásky.

 

Základom tejto kultúry bude Láska.

 

Láska je jediná sila, ktorá môže urobiť z ľudí pilních žiakov, dobrých bratov, pravých a verných služobníkov, staviteľov nového života.

 

Toto je to "nové", čo Kristus dnes prináša ľudstvu.

 

Toto je slovo Veľkého Bieleho Bratstva; toto hovorí Majster.

 

A nebude mnoho veriacich, teda tích, ktorí sa nazývajú kresťanmi privábených jeho slovom? A spoznajú Ho?

 

Budú pokračovať v hádaní sa o "ukrižovanom", "historickom" a "kozmickom" Kristovi; o Kristovi, za akého je považovaný rozličnými cirkvami, a duch Jeho živého slova im zostane nezrozumiteľný.

 

Preto vám hovorím: Dajte stranou tieto definície a rozlišovania Krista! Vedzte, že je len jeden Kristus, Kristus veľkej Lásky, ktorý je teraz aktívny vo svete a v dušiach ľudí.

 

Ja vám hovorím o tomto Kristovi, a nie o "historickom" alebo "ukrižovanom" Kristovi. Ľudia Ho poznajú dobre ako historickú osobnosť, ale nepoznajú Ho ako živú Lásku.

 

Hovorím vám o živom Kristovi, ktorý má v sebe život, ktorý prináša živé poznanie a svetlo, ktorý prináša pravdu a slobodu; o tom Kristovi, ktorý učí všetkým metódam pre budovanie rozumného života.

 

On je veľký Kristus, ktorý je nazývaný Hlavou Veľkého Univerzálneho Bratstva.

 

Všetky veľké duše Ho poznajú, a nikdy nediskutujú o tom, kto a aký je, aký bol, kde je teraz, aké miesto zaujíma v "hierarchiách majstrov", a pod.

 

Nikdy sa nehádajú, pretože vedia veľmi dobre, aké miesto má Kristus v rámci Celku; rovnako ako poznajú miesto iních veľkých ľudí, ktorí sa objavili alebo objavujú vo svete.

 

Toto je Kristus, o ktorom sa dnes ľudia musia dozvedieť! Musia Ho vidieť - vidieť a poznať Ho! Mnoho ľudí nás chce presvedčiť, že môžme byť pravými kresťanmi bez vnútorného videnia a poznania Krista. Ale ja zastávam názor, že ak človek nevidí Krista, nič z neho nevzíde.

 

Aby niekto videl Krista, musí mať myseľ, srdce, dušu a ducha ako On. Všetci tí, ktorím sa Kristus zjavil predtým, než dosiahli tento stupeň, padli tvárou k zemi. A čo môže padnutý človek vidieť?

 

Človek musí piť z prameňa samého a nie z rieky, ktorá je zablátená, pretože do nej vteká mnoho iných prísad.

 

Následujte cestu, ktorá vedie k tomuto prameňu - cestu obtiažnú a dlhú, ale budete piť živú vodu z prameňa samého, a ona osvieži navždy vašu myseľ a vaše srdce.

 

Rozsiahle videnie, dovtedy nevidené, bude vášmu zraku otvorené.

 

Na tej hore, kde pramení živá voda, budete počuť Boží hlas.

 

Nežiadajte, aby ste tam mohli zostať, ale zídite dole k svojím bratom. Zídite dole a vložte to do praxe, ako žiak, ako brat, ako služobník, živé slovo vášho Nebeského Otca, ktorý vás ťahá k sebe niťami svojej Lásky.

 

Tieto nite sú v rukách Krista, prejaveného Boha Lásky.

 

Preložil Viliam Tkáč, December 2008, Brno.